Meranie teplôt jednotlivých stavebných materiálov použitých v konštrukciách má odhaliť odchýlku v uvádzaných a reálnych hodnotách. Ide o nedeštruktívne a bezkontaktné meranie termovíznou kamerou, môže sa vykonávať v interiéri alebo z exteriéru. Termogramy sú výsledným efektom termovízneho merania, teda termografie, pri ktorej sa používa termovízna kamera a zaznamenávajú sa povrchové teploty materiálov, ktoré boli použité na výrobu jednotlivých konštrukcií v budovách. Oveľa efektívnejšie je, ak sa meranie vykonáva z interiéru, pretože pri meraní z vonkajšieho prostredia na výsledok vplývajú aj poveternostné podmienky ako je vietor alebo slnko, ktoré môže meraný objekt nahriať.
Základom fungovania termovíznej kamery je infračervené zobrazovanie nameraných hodnôt. V krátkosti ide o to, že objekty, ktoré majú teplotu nad nulou, vyžarujú elektromagnetické vlnenie, a to má formu infračerveného žiarenia. Ľudské oko toto žiarenie nezachytí, ale kamera áno, potom ho zobrazí ako teplotný obraz. Ten má rozličné farby, najbežnejšie sa termovizne meranie zobrazujú odtiene modrej až po červenú, teda od nízkych až po vysoké teploty.
Výsledkom snímania kamery sú rozdiely teplotných pomerov v rôznych častiach budov, jej použitie je široké, napríklad na monitorovanie výkonu zariadení, detekciu porúch v elektrických systémoch či na zisťovanie nedostatkov v tepelných izoláciách a podobne. Treba však dodržať určité fyzikálne podmienky, teda rozdiel teplôt medzi vonkajším a vnútorným priestorom by mal byť minimálne 20°C. Počas nepriaznivého počasia skúšky nie je možné vykonávať.
Voda je veľkou prekážkou pri meraní, pretože neprepúšťa infračervené žiarenie, najvhodnejšie je merať v čase, keď exteriérová teplota nie je vyššia ako 2°C. Merať treba zvonka, ale hlavne zvnútra objektu, nie počas priameho slnečného žiarenia, ale ani počas sneženia či dažďa alebo silného vetra. Vetrať treba najneskôr tri hodiny pred meraním. Všetky postupy sú vykonávané podľa normy STN EN 13187.
